Z histórie vrbovskej šikmej veže
Naša veža-zvonica je známa ako šikmá veža. Tvorí najcharakteristickejšiu
stavebnú dominantu Vrbového. Ráta sa medzi hlavné symboly mesta. Stojí
v blízkosti starobylého Kostola sv. Martina v centre mesta v nadmorskej výške
187,68 m. Bola postavená v rokoch 1832 – 1835 ako stolitérna stavba tak, aby
k nej v budúcnosti mohol byť pristavaný nový kostol. Od začiatku plnila
funkciu nielen ako zvonica, ale aj ako ukazovateľ času, požiarna pozorovateľňa
a vážnica.
Ide o štvorbokú budovu postavenú v klasicistickom slohu, ktorá má švorcový pôdorys
s rozmermi 6,5 x 6,5 metra. Objekt je v exteriéri členený rímsami na tri etáže. Rímsy
sú v nárožiach podopierané pilastrami. Fasády zvonice majú jednu okennú os,
v prízemnej a vrchnej etáži sú obdĺžnikové otvory so segmentovým záklenkom
(v prízemí západnej strany je okno nahradené plytkou nikou), v druhej etáži sú okná
kruhové. Okenné otvory sú opatrené plastickými štukovými šambránami, najbohatšie
orámovanie vykazujú kruhové okná. Korunná rímsa má na všetkých štyroch stranách
v strede polkruhové vykrojenie pre ciferník hodín. Veža je vysoká 38,16 m (vrátane
kríža).
Základný kameň novej veže-zvonice položili 7. mája 1832, pár mesiacov po
prekonaní prvej cholerovej epidémie, ktorá si vo Vrbovom vyžiadala stovky obetí.
Stalo sa tak za účinkovania horlivého a rozhľadeného farára Michala Škultétyho
pôsobiaceho vo Vrbovom od r. 1824. Výstavbu, ktorá trvala cez tri roky, viedol
murársky majster Jozef Verner z Čachtíc.
Michal Škultéty do farskej matriky vtedy po slovensky poznamenal: „Na budúcu
památku: Kedby prvnejšá veža mestečka Vrbového, která k potóčku na tri sáhy od
tejto zdálená samotná stála, a kediby vystavená bola (okrem gotickéj formy s tak
vysokým do špice vycházajicim, jako i sama veža bola, vrchom), dúkazu žádného
nemala, z ohledu, že za mnohé roky rozpuknutá (ačkolvek i hromem, bez ublížeňá
však, uderená); ňekterým pánom nebezpečná sa byti pozdávala; na rozkaz slavnéj
stolice Ňitranskéj roku 1827 rozebraná na útraty mestečka byt mosela. Roku 1832.
dňa 7. mája útratami saméj katolickéj obci mestečka Vrbového táto nová veža stavat
sa počala na súsob ten, aby, kedby budúcňe nový chrám Boží sa staval, k nej sa
pristavit mohel. (…) Páni gruntovní na ten čas boli: v polovici panstva tohoto
čachtického Jej Excellencia pani grófka Elisabetha, Jeho Exc. ňekdy p. grófa Erdödy
Josepha de Monyorókerék, vdova, ve Fraštáku. v druhej polovici pocházající z linei
Drugeth de Homonna, osvícení pp. grófi Révay, Čáky, Forgách, Zay, kterých vsak
ňekterých stránky jinší záložným spúsobom držali. Za farára mestečka tohoto
Scultety Mihála, richtára mestského Holán Jura, prísažných: Nižnanský Pavla, Klčo
Jura, Mikloška Jura, Fialovič Jana, Goblovský (!) Jana, Mikloška Pavla, Katušic
Štefana, Sudor (!) Štefana. Výberčích Adamec Štefana a Hadár Mihála, pomocníka
Cadro Ondreja. Hajtmanov Jaborský Jozefa, Nižnanský Martina a Halama Jana.
Notariusa Kolinek Mihála.“
- októbra 1930 sa vrbovská veža náhle po dlhotrvajúcich dažďoch naklonila.
Dobová tlač o tom napísala: „Následkom dažďov nahla sa i 40 m vysoká [vrbovská]
veža o jeden meter a je naklonená priamo na kostol“ (Slovenská politika). 20.
novembra 1930 Okresný úrad v Piešťanoch z bezpečnostných príčin prikázal vežu
ohradiť v okruhu dvadsať metrov. 7. decembra bratislavský staviteľ Ľudovít Mego,
rodák z Vrbového, predniesol cirkevnému výboru výsledky svojho prieskumu ohľadne
nahnutia sa veže. Podľa neho sa odklonila na západnú stranu o 40 až 50 cm. Príčinu
videl v podmoknutí pôdy a v pomerne úzkych základoch stavby. Navrhol ich po
malých kúskoch odkopať a rozšíriť betónom. Vzniknutá situácia vyvolávala obavy, že
vežu bude treba zbúrať. Hendikep veže sa napokon premenil na istú prednosť – stala
sa z nej turistická atrakcia, pre ktorú býva Vrbové nazývané i slovenská Pisa.
V nasledujúcom roku ju Ľudovít Mego staticky zabezpečil. Náklady na opravu
predstavovali 17 tisíc korún. Znášala ich cirkev ako vlastníčka objektu zo svojich
prostriedkov a z príspevkov, hoci záväzok udržiavať vežu už dávnejšie prevzala na
seba obec. V r. 1937 vznikli chýry, že veža sa ďalej nakláňa. Preto situáciu na mieste
preverila štátna stavebná komisia, ktorá zistila, že nebezpečenstvo spadnutia
nehrozí, rozhodla však, že stabilita veže bude pozorovaná. O výsledkoch pozorovaní
však nevieme nič určité. V roku 1938 vrbovský notár Fraňo Chlumský zaznamenal,
že vrbovská veža je vychýlená 78 cm. Neskoršie sa uvádzalo, že odklon veže od
zvislice činí 70 – 75 cm. Aj samotná výška bývala publikovaná rozdielne (37, 44,
resp. 47 m).
Tento stav viedol Mestský úrad Vrbové k tomu, že v roku 1997 objednal
u zememeračskej kancelárie Geodet Piešťany odborné zameranie. Meračské práce
uskutočnil geodet a kartograf Ing. Roman Fundárek. Zistilo sa, že veža je odklonená
od zvislej osi o 98 centimetrov smerom na juhozápad, čo v podstate potvrdilo i
nasledujúce meranie v roku 2000, ktoré vykázalo 99-centimetrovú odchýlku (resp.
85-centimetrovú bez kríža). Rozdiel jedného centimetra však predstavuje toleranciu
v nepresnosti merania. Pre porovnanie ešte uvádzame, že päťdesiatpäť metrová
šikmá veža v Pise, postavená v r. 1360 – 1370, má odklon od zvislice 4,42 m.
Vo veži sú umiestnené zvony zhotovené v roku 1936 firmou Richard Herold (1877 –
1945) v Chomutove. Objekt veže patrí cirkvi, ale od počiatku ho využíva i mestečko,
ktorého vlastníctvom sú hodiny a hodinový mechanizmus. Vežové hodiny boli v
majetku a starostlivosti mesta. Máme napr. zachovanú správu, že obecný výbor v
roku 1869 schválil na ich opravu vyplatiť z obecnej pokladnice 100 zlatých r. č.
Hoci je veža cirkevným majetkom, slúžila – ako bolo uvedené – nielen na
náboženské účely, ale aj na praktické účely, ktoré boli v réžii mestskej samosprávy.
Tak aj vežové hodiny a ich fungovanie malo a má na starosti mesto.
Riadenie vežových hodín zabezpečoval od počiatku až do nedávnej doby
mechanický vežový hodinový stroj. Ide o komplexné technické zariadenie, ktoré
slúžilo ako primárny ukazovateľ času. Okolo polovice 20. storočia ho nahradil novší.
Starý bol po r. 2000 darovaný do Balneologického múzea v Piešťanoch, kde ho
zreštaurovali. Pri najnovšej modernizácii doslúžil aj novší mechanický vežový stroj.
Nebol však z veže odstránený, ale mesto ho tam ponechalo – na prvom poschodí –
deponovaný ako historickú pamiatku aj pre ďalšie generácie.
Pre ukazovanie správneho času vežových hodín ho nahradilo v roku 2025 moderné
zariadenie s elektrickými pohonmi a s mikropočítačovým riadením, ktoré zabezpečujú
vyššiu presnosť a automatické nastavenie času.
Moderný vežový hodinový stroj je dnes najčastejšie riešený ako elektronicky riadený
systém s elektromotormi. Nové hodinové systémy nahrádzajú pôvodné mechanické
závažia a kyvadlá (tieto závažia sú z tohto miesta tiež viditeľné; pri starom
hodinovom stroji prechádzali cez strop ďalšieho podlažia). Tento posun prináša
absolútnu presnosť vďaka synchronizácii s rádiovým signálom DCF77 alebo GPS a
automatickú zmenu letného a zimného času.
Na prízemí bývala v minulosti umiestnená obecná váha. Z veže sa tiež sledovalo a
oznamovalo požiarne nebezpečenstvo. V roku 1987 tam mesto zriadilo malú
historickú expozíciu a v roku 2024 opäť.
Na dôvažok dopĺňame, že v r. 2024 prebehla zásluhou mesta Vrbové s podporou
Trnavského samosprávneho kraja rekonštrukcia interiéru vežu. V obnove fasády sa
bude pokračovať po získaní dotačných prostriedkov.
V roku 2025 farnosť zabezpečila prostredníctvom firmy RychTech, s. r. o.,
Trenčianske Jastrabie obnovu zvonov a modernizáciu systém zvonenia na elektrický
pohon a diaľkové ovládanie. Na tento účel sa vynaložilo 22 143,69 eur, z toho 12
tisíc eur z dotácie Ministerstva financií SR.
© ĽB, PK