Najcharakteristickejšou črtou mesta Vrbové je šikmá veža. Nachádza sa v blízkosti kostola svätého Martina v nadmorskej výške 187,68 m n. m. Ide o štvorbokú budovu postavenú s klasicistickom slohu, ktorá má pôdorys s rozmermi 6,5 x 6,5 m. Výška od päty veze činí 38,16 m vrátane kríža.

Základný kameň veže-zvonice postavili 7. mája 1832. Projektu sa ujal murársky majster Jozef Verner z Čachtíc a dielo dokončil v roku 1835. Náklady na výstavbu hradila cirkev, ktorej objekt patrí. Hodinový mechanizmus je vlastníctvom mesta.

28. októbra 1930 sa veža po dlhotrvajúcich dažďoch náhle naklonila. Príčina bola v podmoknutí pôdy a v pomerne úzkych základoch stavby.

Neskôr sa uvádzalo, že odklon činil 70-75 cm. Tento stav viedol Mestský úrad Vrbové k tomu, že v roku 1997 objednal u zememeračskej kancelárie Geodet Piešťany odborné zameranie. Zistilo sa, že veža je odklonená od zvyslej osi o 98 cm smerom na juhozápad, čo v podstate potvrdilo aj nasledujúce meranie v roku 2000, ktoré vykázalo 99-centimetrovú odchýlku (resp. 85 cm bez kríža). Rozdiel jedného centimetra však predstavuje toleranciu v nepresnosti merania.

Hendikep veže sa premenil na istú prednosť – stala sa z nej turistická atrakcia, pre ktorú býva Vrbové nazývané i slovenská Pisa. Pre porovnanie uvádzame, že päťdesiatpäťmetrová šikmá veža v Pise, postavená v r. 1360-1370, má odklon od zvislice 4,42 m.

Z historických záznamov je doložená informácia o početnej židovskej komunite, ktorá sa v meste vyskytovala od 17. storočia. V roku 1683 sem z Moravy prišlo vyše 200 židov. Židovská komunita sa postupne rozrastala a podľa všetkého si v roku 1731 zriadila náboženskú obec. V tom čase mali už židia vo Vrbovom synagóu. Za pôsobenia rabína Frojdmana si postavili novú, ktorá sa nachádzala na terajšom Námestí slobody vo dvore patriacemu Vrbovským zemanom Nezbudovcom a Pronajovcom (približne v miestach budovy terajšej štátnej polície).

Najstaršou stavebnou pamiatkou mesta je kostol sv. Martina situovaný v centrálnej časti mesta za vežou. Predpokladá sa, že na tomto mieste stál sakrálny objekt najnesôr v 12. storočí. Prvá písomná zmienka o kostole je z rokov 1332-1337.

Pravdepodobne na sklonu 14. storočia bol vo Vrbovom postavený nový kamenný jednoloďový gotický kostol. Staré schématizmy uvádzajú rok 1397 ako rok vzniku stavby. V roku 1452 ho poškodil požiar a pravdepodobne utrpel aj pri turko-tatárskom vpáde v roku 1599. V 15. storočí došlo k rozšíreniu stavby. Bola pristavená severná loď a v 18. storočí južná loď.

Od sklonku 19. str sa šlachtická kúria situovaná v radovej uličnej zástavbe na rozhraní nam. Slobody a Beňovského ulice začala označovat ako rodný dom Morica Beňovskáho. Z tohoto dôvodu v roku 1908 na jej priečelie osadili pamätnú tabuľu. Od roku 1873 bola sídlom Prvej slovenskej banky neskôr učňovskej školy . Po druhej svetovej vojne prešla do majetku obce resp. Mesta Vrbové. Do roku 1995 tu boli umiestnené mestské nájomné byty. V rokoch 1995-1998 prešla budova rekonštrukciou. Budovu mesto odovzdalo do užívania na kultúrne účely - mestská knižnica, historická expozícia. Priestranná povala bola upravená na podkrovnú spoločenskú sálu. Architektonicky bolo dotvorené i nádvorie v súčasnosti slúžiace na usporadúvanie kultúrno-spoločenských podujatí.

Evanjelický kostol stojí na okraji mestečka v blízkosti cesty v smere na Prašník. Na jeho mieste stál najskôr kostol vybudovaný v roku 1784. K nemu pristavili vežu v roku 1835. Nakoľko bol tamojší terén barinatý, veža sa začala nakláňať. Bolo potrebné vybudovať novú vežu. Tak sa udialo v roku 1896 a táto veža slúži až dodnes ako súčasť dnešného evanjelického kostola, ktorý bol vybudovaný v roku 1928. Vo vnútri sa nachádza veľký obraz modliaceho sa Krista, menšie sochy Luthera a Melanchtona a organ na chóre z roku 1903.

Vrbovský rodák Dr. Pavol Jantausch sa rozhodol vybudovať vo Vrbovom kláštor pre sestry premoštrátky. Kláštornú kaplnku požehnal v roku 1932 a susediacu školu v r. 1939. Areál kláštora na Jantauschovej ulici tvoria dve budovy - kláštor a pôvodne ľudová škola. V strede kaplnky bola umiestnená socha Madony, kedže kaplnka je zasvätená Panne Márii. Steny apsidy po ľavej i pravej strane zdobila dvojica stojacich anjelov s dymiacou kadidelnicou obrátených smerom k oltáru. Po úpravach interiéru v roku 1997 boli nástenné dekorácie i klasický oltár odstránené a po stranách nového bohostánku umiestnili sochy - sochu sv. Jozefa a Madony.

Kostol svätého Gorazda je situovaný na voľnom priestranstve asi 50 metrov od Jantaushovej ulice. V interiéri na čelnej stene sa nachádza bronzový reliéf patróna chrámu sv Gorazda. Výzdobu svätyne dopĺňajú sochy sv. Cyrila a Metoda v nadživotnej veľkosti. V ľavo od svätine sa nachádza plastika sv. Panni Marie. Na chóre na poschodí je umiestnený organ, ktorý bol zakúpený v roku 1947 pre nový kostol, ale nainštalovaný v roku 1997 po dokončení stavby. Spolu má 28 registrov, 1782 píšťal. Zaobstarávacia cena v roku 1947 činila 330 tisíc korún. Dnes by obdobný organ stál do 10 miliónov korún.